Padrino

Keď narodil som sa… Tak túžil som letieť vesmírom, zdolávať veľke trasy hviezd. Plaviť sa modrým oceánom, prejsť kopu dlhých ciest. Byť štedrým a milým ku ľuďom, každého si vážiť a ctiť. Nikoho nebiť a neponižovať, nepiť, nebrať drogy, nefajčiť. Chcel som byť spravodlivosť samotná, byť súcitnym a smelým. Chcel som byť hviezdou plátna, chcel som veľa, ako chlapec zasnelý. Teraz však už prešiel čas, ktorý mi detstvo zobral, zobral aj sny a túžby, ktoré som kedy mal. Sedím v tme, cigara v hube, na tvári výraz zronený. Držím ja berretu v ruke, držím ja, nástroj posvätný. Nenaplnil som ja túžbu detstva, lebo život je dosť prehnitý Už nemám v snoch ja obraz svätca, som ožran, magor opitý. Náboj sa leskne vzduchom, leti k hlave uprene. Rezonuje tvrdým zvukom, môj mozog je už na stene. Keď som sa narodil… tak som mal sen… Keď som zomieral… tak som sa zobudil