Padrino

Pobozkali sa a rozlúčili. Vyprevadila ho ku schodom a potom sa vrátila do bytu. Zo šuplíka vytiahla vysielačku a v krátkosti povedala kam ten muž ide. Ozvalo sa zašumené "rozumiem" a nastalo ticho. Odložila vysielačku a odišla do kuchyne. Zapla plyn, keď tu sa vysielačka ozvala znova. Musela pripraviť byt ku príchodu vojakov. Prídu asi o pätnásť minút, hneď po akcii. Okamžite vybehla z bytu, ponáhľajúc sa do obchodu nakúpiť potraviny, keďže jediné čo mala doma boli hrianky. Keď sa dvere zabuchli, tak sa kuchyňou už začal rozliehať plyn zo sporáka... Išiel ulicou, mysliac na jedinú ženu, ktorú kedy miloval. Osudová známosť, osudová žena, ktorú stretol keď ako mladý príslušnik Národného vyšetrovacieho oddelenia prišiel na prehliadku policajných útvarov v istom meste. Všetci pracovníci boli na mieste v čase jeho príchodu, ale ona jediná sa rozhodla meškať. Tak sa zoznámili. Takto sa zaľúbil. Prežili spolu vášnive noci, romantické večery a roztomilé prechádzky. Bola to najkrajšia vec, akú vo svojom živote stretol. Neskôr sa jej začal zdôverovať so svojou prácou. Nemohol vedieť, že hoc aj pracuje pre políciu, jej činnosť je ďaleko za hranicou legality. Nevedel, že ma do činenia so skorumpovanou policajtkou, ktorá je bližšie ku mafistom, než ku orgánom moci. Nevedel, že jej láska ku nemu je len hra, ktorej cieľom je získanie informácii. Teraz, keď už bol čoraz nebezpečnejší pre mafistické klany, bolo o jeho osude rozhodnuté. Zabočil za roh, aby sa dostal ku zastávke na Palm Street. Na zastávke nebolo nikoho. Prišiel tam a sadol si. Na ulici nebolo ani živej duše, takže jediné čo počul bol šum vetra, obtierajucého sa o lístie stromov. Nemohol vidieť dvoch chlapov so samopalmi, ktorí sa ku nemu ticho zozadu približovali. Ozvala sa paľba. Guľky ho zasiahli do chrbta, vypuštiac do priesotru veľa krvi. Cítil ako mu prechádzajú kosťami a ako sa mu zarezávaju do orgánov. Stihol vyskočiť z lavičky, ale prúd bol taký silný, že sa mu podlomili nohy a on spadol an kolená. Paľba prestala... Jeden z mužov podišiel ku rozostrieľanému chlapovi an kolenách, ktorý ticho šepkal: "Pane, ochráň ju od všetkého zla, lebo ona je mojou spásou v tomto živote. Ochraň ju od tyránie ľudstva, od biedy, od zloby, od choroby a od nepriazne. Nedovoľ aby trpela tak, ako ja trpím. Vzdávam sa do rúk tvojích a prosím aby si aj nad ňou ruku držal a všetky jej hriechy mne pripočítal. Nech je posvätená tvojá vôľa, Bože. Amen..." Guľka mu prederavila mozog hneď ako vyslovil posledné slová. Vrah mu doprial chvíľu zmirenia, veď sám bol veriaci. Okrem toho ho bavil fakt, že tento chlap miloval ženskú, ktorá ho zabila. Vyšla z obchodu s balíkom plným potravín v ruke. Už by sa aj pobrala na odchod, keď tu si spomenula, že nemá cigarety. Rýchlo sa vrátila do obchodu, aby si ich kúpila. Muži utekali ku bytu ženy. Auto bolo na dne rieky, spolu s oblečením. Teraz len museli prespať u tej ženskej a potom sa mohli vrátiť domov- bežný pracovný postup. Otvorili dvere činžiaku a išli hore. Schody sa míňali a míňali. Niektorí z nich mysleli na jedlo, čo ich čaká. Iní mysleli na zajtrajší deň. Jednému sa niečo nepozdávalo. Cítil niečo, čo by tu neamlo byť, ale nevedel čo to je. Boli na treťom poschodí keď si zmyslel, že si zapáli cigaretu. Vytiahol z vrecka krabičku, vybral cigaretu a dal si ju do úst. Trochu sa zamračil, lebo nemohol nájsť zapaľovač. Chvíľu sa hrabal vo vreckách, až ho našiel. Škrtol a nič. Škrtol ešte raz a nič. Zapaľovač nefungoval. Premkol ním čudný pocit, pocit nebezpečenstva. Boli pár metrov od bytu, ale on niečo cítil, niečo, čo nevedel definovať, niečo, čo ho nútilo myslieť na kuchyňu. Poprosil o zapaľovač kamaráta a ten mu podal svoj. Prst sa preniesol na šťukátko zapaľovača a zatlačil. Šťukátko sa pohlo a vyrazilo na cestu, ktorá sa končí iskrou. V tú stotinu sekundy mu došlo, že cíti plyn, ktorý vychádza z bytu tej ženy. To bol ten pocit. Zapaľovač šťukol a objavil sa plameň... Žena si zapalila cigaretu, keď sa jej pred očami horné poschodie jej činžiaku rozletelo na márne kúsky. Zabudla som vypnúť plyn, myslela si. Potraviny jej spadli na zem, takisto i cigareta, ktorú fajčila. Kľakla na kolená so slzami na krajíčku. Vedela, že keby sa nebola vrátila a kúpila cigarety, tak by už bolá mŕtva. Ticho zašeptala: Ďakujem Ti, Bože... Nevedela, že modlitba jej obete bola vyslyšená...